BLOG

Materská škola, súkromná materská škola, detské centrá a iné zariadenia pre deti.
Rozdiely medzi nimi.

Pridané: 22.12.2014, Autor: PaedDr. Soňa Kikušová, CSc.

V demokratickej pluralitnej spoločnosti je umožnená rozmanitosť a rôzne možnosti pre každého občana. Môže si vybrať lekára, môže svoju vôľu a výber uplatniť v rôznych oblastiach. Tieto možnosti výberu sú aj pri zabezpečení starostlivosti a edukácie (vzdelávania) detí v predprimárnom (predškolskom) období. Rodičia majú možnosť výberu, či svoje dieťaťko dajú do verejnej (v bežnej laickej verejnosti je viac zaužívané označenie štátna, preto v ďalej texte používam označenie štátna) materskej školy, alebo do nejakého súkromného zariadenia. Veľa rodičov však nevie alebo nerozumie, aký medzi nimi je alebo by mal byť rozdiel. Preto ich výber býva často náhodný, je to výber podľa vonkajších efektov (páči sa mi tam, je tam pekné zariadenie), alebo podľa vzdialenosti od bydliska a práce (mám to kúsok od domu, alebo práce) alebo otázka financií, nestojí ma to nič, alebo iba minimum (štátna materská škola) až po stojí to dosť veľa financií – rôzne súkromné školy, centrá a iné zariadenia. Niektorí rodičia zvažujú, čo im dané zariadenie ponúka, aké služby, čo je „v cene“, prípadne ojedinele analyzujú prístupy a skutočnú kvalitu ponúkanej starostlivosti a edukácie.

Mnohí bežní rodičia nevedia podľa čoho vybrať materskú školu (laicky škôlku), či je lepšia súkromná alebo štátna. Nemajú žiadne kritéria hodnotenia kvality starostlivosti, ktorú súkromné zariadenia alebo štátne materské školy ponúkajú (problému sa budem osobitne venovať v niektorom v nasledujúcich článkov). V bežnej tlači sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť, pretože detí je veľa a miest v materských školách málo. Odborníci síce vyhodnocujú kvalitu poskytovanej edukácie/starostlivosti, ale tieto výsledky nie sú bežne laickej verejnosti prezentované. Existujú rôzne fóra, ale tie veľa krát urobia viac škody ako osohu. Veľa rodičov využíva štátne materské školy z nedostatku financií na súkromné, veľa z presvedčenia, že je to postačujúca kvalita pre ich dieťa (veľa rodičov prezentuje názor, že veď aj tak dôležitá je až základná škola, tak, čo tam po škôlke) Vyskytujú sa aj iné dôvody: napr. a ja som chodil iba do štátnej materskej školy a som vzdelaný/dobrý/normálny človek alebo nebudem vynakladať finančné prostriedky, veď aj štátna materská škola je dobrá.

Takže sú rozdiely medzi súkromnými a štátnymi materskými školami? Je tam iná kvalita? Oplatí sa mne rodičovi zabezpečiť pre svoje dieťaťko súkromnú škôlku?

Rozdiely medzi štátnou a súkromnou materskou školou

Tieto rozdiely stručne charakterizujem v tabuľkovom prehľade, pričom hodnotenie rozdielov bude v nasledujúcich vybraných kategóriách:
  1. legislatívne podmienky poskytovanej starostlivosti
  2. ciele a obsah edukácie
  3. proces edukácie detí v triedach
  4. počet detí v triede
  5. počet zabezpečujúcich učiteľov
  6. účasť pomocného personálu
  7. účasť iných participujúcich odborníkov
  8. materiálno-technické vybavenie
  9. financovanie
SÚKROMNÉ MATERSKÉ ŠKOLY, DETSKÉ CENTRÁŠTÁTNE MATERSKÉ ŠKOLY
Legislatívne podmienky poskytovanej starostlivosti
Plnia požiadavky ministerstva zdravotníctva (hygiena, bezpečnosť), kontrola zo strany ministerstva zameraná na dodržiavanie hygienických požiadaviek Plnia požiadavky ministerstva zdravotníctva (hygiena, bezpečnosť), kontrola zo strany ministerstva zameraná na dodržiavanie hygienických požiadaviek
Plnia požiadavky ministerstva školstva- ciele a charakter edukácie (čo sa deti učia a ako sa to učia), personálne zabezpečenie (kto môže učiť), kontrola zo strany ministerstva- štátna školská inšpekcia
Zriadiť ich môže akákoľvek právnická alebo fyzická osoba, nevyžaduje sa žiadne vzdelanie v odbore Zriaďuje ich štát (obec, mesto, mestská časť), riadi ich riaditeľka - osoba s adekvátnym vysokoškolským vzdelaním v odbore
Ciele a obsah edukácie
Nemajú určené ciele a obsahy edukácie, môžu si ho vytvoriť samostatne, prípadne preberajú štátny vzdelávací program určený štátnym školám, alebo preberajú iný edukačný program Ministerstvo školstva stanovuje štátny vzdelávací program, teda zjednocuje,čo sa deti majú naučiť, platí princíp „všetci všetko“ na priemernej úrovni, štát určí ČO sa dieťa naučí
Do obsahu učiva (teda toho, ČO sa má dieťa naučiť) rodič môže zasahovať, prípadne ovplyvňovať, že sa niektoré oblasti jeho dieťa učiť nebude Do obsahu učiva (teda do toho, ČO sa má dieťa naučiť) rodič nezasahuje, ak štát určí, že v štátnych školách sa bude učiť napr. sexuálna výchova, s ktorou rodič nesúhlasí, jeho dieťa sa to učiť bude
Je to v rozhodnutí každej súkromnej materskej školy, či si školský vzdelávací program vytvorí alebo nie, časť súkromných zariadení má vlastný vzdelávací program, časť nie Každá materská škola si MUSǏ vytvoriť vlastný školský edukačný program, kde rešpektuje miestne podmienky a štátom určené ciele a obsahy
Môžu rozvíjať dieťa individuálne, jeho talent a nadanie a špecifické schopnosti. Nemajú možnosť rozvíjať individuálne schopnosti dieťaťa.
KTO učí: nie je určené, v súkromných zariadeniach môžu pôsobiť osoby s rôznym vzdelaním (bližšie viď poznámka), sú materské školy, kde pracujú učiteľky s odborným vzdelaním v predprimárnej pedagogike a zariadenia kde s príbuzným vzdelaním alebo úplne z inej oblasti KTO učí: učiteľky materských škôl s príslušným odborným vzdelaním, minimálne je vyžadované stredoškolské odborné vzdelanie, v súlade s celoeurópskym trendom sa požaduje bakalárske vysokoškolské vzdelanie v odbore predprimárna pedagogika
Proces edukácie v triedach
Prevažujú skupinové spôsoby starostlivosti/výučby. Časť učiteliek, ktoré nemajú príslušné vzdelanie, používa neodborné, až laické spôsoby práce. Časť učiteliek používa tradičné spôsoby ako štátne materské školy a časť používa netradičné, inovačné spôsoby práce s deťmi. Prevažuje frontálny spôsob výučby. Veľmi veľa učiteliek používa stále rovnaké tradičné spôsoby práce.
Používajú sa rôzne prístupy a rôzne prebrané školy uceleným alebo fragmentovým (čiastkovým) spôsobom. Oproti zahraničiu sa používa málo inovačných prístupov. Používajú sa štátom preferované postupy i napriek tomu, že učiteľka má možnosť využívať rôzne prístupy.
V učení sa využívajú rôzne spôsoby učenia sa. Je veľká snaha zefektívniť proces učenia sa dieťaťa a
a) buď obohatiť tradičný spôsob učenia sa o niečo nové
b) úplne realizovať iné spôsoby učenia sa- činnostné, skúsenostné učenie sa a pod.
V učení sa detí sa využíva jeden zaužívaný spôsob - učiteľka vysvetlí deťom učivo „primeraných spôsobom“ a deti si ho „osvojujú“. Je snaha v niektorých štátnych škôlkach používať aj iné spôsoby učenia sa.
Veľká snaha realizovať proces edukácie v príjemnej rodinnej atmosfére bez stresu. Možnosť vytvárania emocionálnej podpory dieťaťu. V procese edukácie musí dieťa zvládať tempo ostatných, preto vzniká stres. Je snaha o vytvorenie pozitívnej atmosféry, ale veľké kolektívy vytvárajú podnety pre vznik vzájomných konfliktov.
Počet detí v triede
Nízke počty detí v triedach: priemerne 10 detí v triede (vyskytujú sa aj s vyšším počtom detí). Optimálny počet je 15 detí v jednej triede. Vysoké počty detí v triedach: 24 detí v triede a viac. Počet detí sa bude zvyšovať, populačná krivka má stále vzostupnú tendenciu. Ak sa má umiestniť, čo najväčší počet detí, počet detí v triedach bude narastať (kolegyne v Čechách majú počet detí 28, ja ako začínajúca učiteľka materskej školy som za socializmu mala počet detí 30)
Je možné individuálne rozvíjanie dieťaťa a podporovanie špecifických spôsobilostí (talentu a nadania). Je možné akceptovať rozmanitosť, v rámci vytvárania skupín sa rozmanitosť očakáva. Nie je možné individuálne rozvíjanie dieťaťa a ani podporovanie špecifických osobitostí dieťaťa. Veľké počty podporujú nivelizovanie - spriemerňovanie.
Menšie počty detí umožňujú vytváranie heterogénnych skupín, ktoré sú pozitívne na podporovanie súrodeneckých vzťahov a na vzájomnú podporu medzi deťmi (väčší-menší a pod.) Nie je možné vytvárať heterogénne skupiny (iba jednotriedky na maličkých obciach). Triedy sú vytvárané ako vekovo homogénne.
Počet zabezpečujúcich učiteľov
V jednej triede sú 2 učiteľky. Učiteľky sú tam súbežne. Podľa web stránok na 5-7 detí je jedna učiteľka. V triede je účastný aj iný personál. V jednej triede sú 2 učiteľky, ktoré sa striedajú v dvojsmennej prevádzke. Spolu v triede sú v čase IBA od 11h do 13h. Celý zostávajúci čas je tam 1 učiteľka bez akéhokoľvek pomocného personálu na 24 deti
Účasť pomocného personálu
Súkromné zariadenia disponujú rôznym pomocným personálom, ktorý je účastný priamo edukácie. Teda sú pomocné sily, ktoré asistujú v triede učiteľke, alebo zabezpečujú pomocné opatrovateľské činnosti. Menšie zariadenie umožňuje väčšiu flexibilitu. Štátne materské školy majú prevádzkových pracovníkov, zvyčajne upratovačky, ktoré sú pr celú materskú školu a nie sú účastné procesu edukácie. Pomocný personál, ktorý by bol pridelený do triedy, štátne materské školy nemajú. Takže umývanie dieťaťa alebo iné opatrovateľské činnosti musí zvládnuť učiteľka. V istých prípadoch jej môže byť nápomocná upratovačka.
Pomocný personál umožňuje realizovať starostlivosť aj pre menšie deti, alebo deti s rôznymi problémami (napr. na nižšej úrovni rozvoja, dieťa nehovoriace a pod.) Nie je možné realizovať starostlivosť o menšie deti, problém sú deti nesamostatné, prípadne na nižšej úrovni rozvoja.
Účasť iných participujúcich odborníkov
Súkromné materské školy sa prezentujú práve účasťou iných odborníkov. Nimi sa jednotlivé materské školy a centrá odlišujú. Ide o športový, tanečný a iný rozvoj dieťaťa. Za tieto služby rodičia neplatia, sú v cene za starostlivosť o dieťa. Štátne materské školy nemajú finančné prostriedky na zaplatenie iných odborníkov, ktorí by realizovali rozvíjanie špecifických spôsobilostí dieťaťa.
Výučba cudzieho jazyka je súčasťou procesu edukácie. Prípadne je to priamo komunikácia v cudzom jazyku.
Za výučbu cudzieho jazyka sa nedopláca, je v cene za starostlivosť. Podľa toho majú súkromné zariadenia upravený mesačný poplatok za starsotlivosť.
Výučbu cudzieho jazyka môžu realizovať len v tom prípade, ak ju rodičia uhradia. To platí aj o plaveckom výcviku alebo iných doplnkových aktivitách, ktoré musí rodič zaplatiť. Inak ich materská škola nevie zrealizovať
Materiálno – technické vybavenie
Vo väčšine prípadov, priestorovo spĺňajú kritéria, ale sú aj také zariadenia, ktoré sú v maličkých nevyhovujúcich priestoroch bytu, či maličkého rodinného domu.
Väčšina súkromných zariadení má dostatok hračiek a pomôcok. Niekedy môže absentovať rôzny didaktický materiál.
Priestorovo sú v typizovaných zariadeniach, ktoré musia spĺňať požiadavky, avšak je veľmi veľa štátnych škôl, ktoré okrem vymaľovania priestorov neurobilo žiadnu investíciu do priestorov, pretože štát na to nemá finančné prostriedky. Vo vybavení je veľká rôznorodosť. Sú štátne materské školy, ktoré sú dobre vybavené s dostatočným množstvom hier, pomôcok a iného materiálu. Ale sú aj také, ktoré využívajú x rokov napr. rovnaký nábytok, len p. učiteľky ho každoročne premaľujú a snažia sa triedy nejako upraviť. Sú škôlky s málo pomôckami a didaktickým materiálom.
Multimediálne vybavenie je podľa orientácie. Sú také, ktoré sú plne vybavené rôznymi technickými pomôckami a sú aj také, ktoré nemajú žiadne. Je to závislé aj od prístupu, ktorý v danej škôlke preferujú. Multimediálne vybavenie je sporadické. Ak si materská školy vybaví sponzorský dar od rodiča alebo nejakej firmy.
Financovanie
Financujú sa iba z platby rodičov. Financuje ich štát prostredníctvom obecných zastupiteľstiev.
Financujú sa z platby rodičov, prípadne nejakých donorov. Ak sú zaradené do siete škôl ministerstva školstva dostávajú mesačný príspevok na každé dieťa podľa určeného normatívu. Rodičia podľa legislatívnej úpravy musia prispievať na prevádzku materskej školy určenou sadzbou podľa regiónu. Od platenia sú oslobodení rodičia 5-6 ročných detí.

Niektoré rozdiely by som sa podrobnejšie analyzovala

Ako vyššie uvádzam štátne materské školy musia plniť určený Štátny vzdelávací program a aplikovať ho na vlastné podmienky vytvorením Školského vzdelávacieho programu. Tento program prezentuje na aké edukačné ciele sa materská škola zameriava, čo sa snaží u dieťa rozvíjať a čo by sa malo dieťa v priebehu dochádzky do materskej školy naučiť. Materská škola musí rešpektovať, čo je určené štátom a tak garantovať, že deti zvládnu (aspoň priemer) stanovenej úrovne. Vytvorené edukačné programy vyjadrujú proklamačnú rovinu, hovoria o tom, čo by sa malo, prípadne, čo by chceli materské školy robiť. V týchto programoch materské školy neuvádzajú (prípadne sa to vyskytuje sporadicky) akým spôsobom sa dieťa bude učiť, aké spôsoby učenia sa materská školy preferuje. Vychádza sa z toho, že by to malo byť „primerané veku dieťaťa“ a používajú sa štátom preferované prístupy. V našich materských školách je stále najčastejšie používaný frontálny spôsob práce (so všetkými deťmi súčasne). Do akej miery sa dieťa naozaj naučí, čo je naplánované, sa presne neskúma. Neexistujú reálne sledovania výkonov dieťaťa, čo sa naučilo v materskej škole. Ako kontrola chodí školská štátna inšpekcia, ktorá má v povinnosti (mala to do teraz) kontrolovať kvalitu edukácie a plnenie stanoveného štátneho a školského vzdelávacieho programu.

Jednoznačným zámerom verejnej materskej školy je poskytovať edukáciu, teda, aby sa dieťa niečo dôležité a potrebné z pohľadu spoločnosti naučilo. Ostatná starostlivosť sa berie ako súčasť poskytovanej edukácie (strava, hygiena). Aká je bežná kvalita verejných materských škôl určuje vlastne konkrétna učiteľka, pretože je na nej:
Alebo: Učiteľky materských škôl sú samozrejme rôzne a sú aj také, ktoré svoju prácu realizujú veľmi profesijne zodpovedne, odborne a na vysokej úrovni. Ale sú aj také, ktoré prácu „ odflákajú“. Preto pri hodnotení štátnych materských škôl sú také, ktoré môžeme hodnotiť ako špičkové, poskytujú kvalitnú edukáciu v rámci štátnych možností, snažia sa vytvárať pre deti adekvátne prostredie. Sú bežné štátne materské školy, ktoré realizujú, čo im nariaďuje štát priemerným spôsobom, ale sú i také, ktoré fungujú, ale ich spôsoby edukácie nemožno hodnotiť ako prijateľné.

Súkromné materské školy (môžu používať názov škola, lebo tento pojem nie je autorsky chránený), detské centrá a iné zariadenia pre deti v predprimárnom (predškolskom) môže zriadiť ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba, nepožaduje sa od nej pedagogické alebo príbuzné vzdelanie. Nemusia mať edukačný program a stačí ak poskytujú starostlivosť o deti, respektíve opatrovanie detí.

Súkromné materské školy a detské centrá môžu a nemusia byť zaradené do siete škôl ministerstva školstva a teda ak by chceli byť zaradené, musia splniť podmienky, ktoré určuje ministerstvo školstva, čím sa vlastne vyrovnávajú štátnym materským školám a je diskutabilné, či je to pozitívne (viď tabuľka) Pretože medzi najpodstatnejšie podmienky, ktoré musia splniť, je rešpektovanie Štátneho vzdelávacieho programu. Je tu potom na mieste otázka, aký rozdiel je medzi takýmito súkromnými materskými školami a štátnymi, keď musia plniť rovnaké ciele? Okrem toho tieto súkromné zariadenia sa musia riadiť i ďalšou legislatívou, ktorá mimo iné hovorí aj o tom, ako je vyberaný riaditeľ školy a kto ho vyberá v konkurznom konaní (riaditeľa vyberá Rada školy), čo je v súkromnom sektore dosť nelogické a ťažko akceptovateľné.

Potom sú tie súkromné materské školy, ktoré sú nezaradené do siete škôl ministerstva školstva a majú alebo nemajú vlastný edukačný program. Zvyčajne neštátny sektor zdôrazňuje práve viac starostlivosť o deti ako edukáciu, v zmysle premisy: my sa o vaše dieťaťko s láskou postaráme. Ale ako lákadlo alebo bonus, pre ktorý by sa rodičia mali rozhodnúť pre ich zariadenie, ponúkajú výučbu cudzieho jazyka (alebo lektorov cudzieho jazyka), činnosti ako krúžky alebo iné činnosti, ktoré charakterizujú ako edukačné. Prípadne sú detské centrá a súkromné materské školy, ktoré majú vypracovaný vlastný edukačný program, ktorý prezentuje ciele konkrétnej materskej školy a iné charakteristiky (napr. profil absolventa materskej školy - čo sa dieťa naučí, ak bude navštevovať túto materskú školu). Taktiež niektoré charakterizujú aj svoj prístup k dieťaťu, ktorý vyjadruje aké spôsoby a stratégie používajú pri edukácií dieťaťa a aké spôsoby učenia sa preferujú pri edukačnej činnosti. Súkromné zariadenie môže zriadiť akákoľvek právnická alebo fyzická osoba a len je na tejto osobe, či budú mať edukačný program, kto v týchto zariadeniach bude učiť. Takže tam môžu byť rôzne dospelé osoby, ktoré nemusia mať potrebné vzdelanie. Často krát je prezentované, že stačí, aby mala dotyčná osoba deti rada, teda aby mala pozitívny vzťah k deťom. I v laickej verejnosti niekedy prevláda taký názor, že dôležité je, aby učiteľka mala predovšetkým rada deti. Veľa ľudí nechápe, že ak poskytovaná starostlivosť o dieťa a jeho edukácia nie je odborne a správne realizovaná, môžu takouto starostlivosťou dieťaťu spôsobiť ujmu. Pod týmto chápem najmä takú ujmu, ktorá spôsobí zaostávanie dieťaťa vo vývine a zaostávanie vo všetkých alebo viacerých dimenziách rozvoja osobnosti dieťaťa (motorika, komunikácia, sociálna oblasť, kognitívna oblasť), zaostávanie v rozvoji jeho talentu a nadania, v nerozvíjaní mentálneho (intelektového) potenciálu dieťaťa. Potom dieťa nezvládne bežné veci, i keď potenciál má. Pretože takáto osoba nevyžaduje od dieťa výkon, ktorý by malo zvládať dieťa už v istom období, prípadne pristupuje benevoletne k plneniu požadovaných činností od dieťaťa on je maličký, ono to ešte nemôže zvládnuť, ono to ešte nedokáže.

Učiteľ musí mať adekvátne znalosti a profesijné spôsobilosti: Samozrejme o psychickej a mentálnej ujme sa rodič nedozvie, ale prejaví sa časom v ďalšom rozvoji a vývine konkrétneho subjektu. Nerozvinutý potenciál ovplyvní ďalší rozvoj dieťaťa. Veľa psychologickej a pedagogickej odbornej literatúry prezentuje, na základe výsledkov výskumu, mimoriadnu dôležitosť podnetného a rozvoj stimulujúceho prostredia dieťaťa najmä do 4 roku života dieťaťa. Uvádza sa, že ak sa zanedbá rozvoj dieťaťa tomto období, veľmi ťažko dieťa následne „dobehne“ to, čo sa pred tým zanedbalo. Pod podnetným a rozvoj stimulujúcim prostredím teda chápeme také, prostredie, kde odborník pripraví pre dieťa zábavné a zaujímavé aktivity, ktoré rozvíjajú dieťa a umožnia mu získať potrebné kompetencie. Okrem toho, medzi inštitucionálne realizovanou a rodinnou starostlivosťou a edukáciou, podľa môjho názoru, musí byť evidentný rozdiel a to práve v tom, že v inštitúciách starostlivosť poskytujú odborníci na základe odborného vzdelania s pozitívnym vzťahom k danému povolaniu a rodina poskytuje amatérsku edukáciu a starostlivosť založenú na emocionálnych vzťahoch.

Samozrejme získanie vzdelania nikoho nepredurčuje, že je dobrým, či vynikajúcim a kvalitným učiteľom, ale je aspoň nevyhnutným predpokladom k tomu, aby dospelá osoba mala predstavu o tom, čo všetko dieťa môže / nemôže zvládať.

Edukačné programy súkromných zariadeniach majú taktiež proklamačnú rovinu. Vyjadrujú, čo by sa dieťa počas dochádzky do ich zariadenia malo naučiť, ale čo sa reálne naučí a čo sa reálne v týchto zariadeniach deje, je opäť vecou a zodpovednosťou konkrétneho učiteľa, alebo toho, kto starostlivosť a edukáciu zabezpečuje. Častokrát ani krásne prostredie, hračky a rozmanité pomôcky nemusia zabezpečiť, že sa tam deje kvalitná edukácia a starostlivosť.

Bežné v zahraničí je to, že práve súkromný sektor poskytuje vyššiu kvalitu vzdelania, prípadne iné netradičné spôsoby učenia sa dieťaťa. Zabezpečuje rozvoj individuality subjektu, poskytuje vzdelanie iného rozsahu ako bežné štátne školy. Súkromné školy sa chápu za prestížne nie tým, že sa za vzdelanie v nich platí, ale tým, že to čo ponúkajú, je odborne na inej úrovni ako štátny sektor. Nielen obsahom, čo sa deti učia, ale najmä prístupom ako sa to učia. Tým, kto tam učí, akí odborníci a aj tým, že dieťa sa dostáva na inú úroveň rozvoja a pokračuje ďalej do iných súkromných škôl. Súkromné školy v zahraničí chcú mať odborníkov, ktorí pôsobia u nich v školách, pretože iba dobrí odborníci dokážu adekvátnym prístupom rozvíjať dieťa a jeho potenciál. Práve pre tento fakt, využívajú súkromné školy tie vrstvy obyvateľstva, ktoré svojim deťom chcú poskytnúť lepšie a kvalitnejšie vzdelanie ako je zabezpečené a garantované štátom. Štát garantuje istú nevyhnutnú úroveň potrebnú na adekvátnu existenciu v sociokultúrnom prostredí, ale nemôže a neposkytuje podporovanie špecifického rozvoja jedinca. Paradox, že súkromné školy u nás na Slovensku, ako kvalitu prezentujú zaradenie do sústavy škôl ministerstva školstva. Podľa môjho názoru to spôsobilo ten fakt, že ľudia nechápu význam súkromných škôl ako nadštandardu, ale ako náhrady štátnej školy, čo je chyba. Veď ak sa majú učiť to isté ako v štátnej materskej škole, tak prečo to majú dať do súkromnej? Ako keby platili ako za mercedes, ale kvalita, ktorú dostávajú je v hodnote fábii.

Prípadne sa vyskytujú rodičia, ktorí by chceli dať svoje dieťa ďalej do súkromnej materskej školy, ale nemajú dostatok finančných prostriedkov. Samozrejme sú aj takí rodičia, čo chcú svoje dieťa umiestniť iba do súkromnej materskej školy, pretože vyhľadávajú pre svoje deti vyššiu kvalitu a chcú svojmu dieťaťu zabezpečiť iný rozsah vzdelania, iný prístup vo vzdelaní. Týchto je však na Slovensku menšie percento.

Na Slovensku sú súkromné materské školy a detské centrá, ktoré poskytujú skutočne vyššiu kvalitu vzdelávania ako štátne materské školy. Teda snažia sa odborne a profesijne pristupovať k starostlivosti a edukácii dieťaťa. Edukáciu realizujú ešte vo výraznejšej miere. Prístupy, ktoré používajú sú modernejšie a efektívnejšie ako v štátnych materských školách. No sú aj súkromné materské školy a centrá, ktoré kvalitu neposkytujú, postarajú sa o dieťa, ale láskavý a milý prístup, krúžky a niečo ďalšie je všetko, čo ponúkajú. Prípadne sú také súkromné zariadenia, ktoré všetko síce ponúkajú, ale je to ponuka „iba na papieri“.


Ďalšie články, ktoré pre vás pripravujeme:
  1. Ako hodnotiť kvalitu predprimárnej edukácie? (otázky a diskusie)
  2. Samostatnosť dieťaťa verzus závislosť na dospelom. Čo by malo byť našim cieľom?
  3. Prečo podporovať samostatnú motorickú činnosť u dvojročného dieťaťa?
  4. Čo by malo vedieť dieťa dvojročné?
  5. Čo by malo vedieť dieťa trojročné?
  6. Čo by malo vedieť dieťa štvorročné?
  7. Čo by malo vedieť dieťa päťročné?
  8. Čo je to školská pripravenosť?
  9. Čo sú to kompetencie? A prečo netreba, aby dieťa vedelo poznatky?
  10. Detský egocentrizmus, egoizmus, individualizmus verzus spolupráca v sociálnej skupine.
  11. Príliš liberálna výchova? Problémy liberálnej výchovy.
  12. Príliš direktívna výchova? Problémy direktívnej výchovy.
  13. Dieťa ako vec, doplnok, dieťa ako prezentácia statusu rodiny.
  14. Je kvalitné vzdelanie pre dieťa dôležité?

Zdieľajte článok na facebooku:

<< späť na blog <<


Copyright © 2014 akoumamicky.sk - Súkromná materská škola, webdesign by Marek Pobjecký